Pipi :-)

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Moja prva pohoda-jahoda

Nedajte sa zmiasť dátumom. Vyhrabala som v počítači moje bezprostredné pocity z Pohody 2011.

No a je po veľkom tresku. Nechápem, kde som bola minulé ročníky. Akonáhle som si Pohodu prežila po prvýkrát, verím tomu že ešte veľa rokov budem skalným návštevníkom tejto udalosti. Vau. Už viem presne o čom všetci okolo mňa hovoria. Už viem, čo to znamená: „Nemôžem, idem na POHODU.“ Lebo Pohoda je dôležitá, vtedy si netreba plánovať nič iné.

Vždy som si myslela, že tento letiskový festival je len pre vyfetených, undergroundových týpkov s dredami, čo si prišli vypočuť nekomerčnú muzičku, v ktorej sa aj samozrejme vyznajú, na hlave šatku, v ruke pivo, v stane trávu. To, že sa medzi nimi raz ocitnem aj ja som začala cítiť minulé leto, keď mi odtiaľ prišla kamoška a rozprávala mi o malebnom prázdninovom mestečku s neskutočnými kapelami, sieťami na ležanie, sumo oblečkoch a milión ďalších atrakciách. Tak som šla do toho. Veď aspoň postretávam známych, ktorých som dlho nevidela.

Lístok som si zabeštelovala ešte v januári, a teda jeden z najlacnejších, ale i tak moja peňaženka zaplakala. Za tri dni v stane ohučaná Djmi, ktorých ani nepoznám. Ale keď o tom všetci rozprávajú, asi to bude fajn. Dobre som urobila. Všetci totiž o tom rozprávali, všetci zháňali lístky, všetci sa tam chystali, fb praskal statusmi žalobne prosiacich o lístky.

A prišlo to. Stála som v dave upotených ľudí s malým ruksačkom, lesklou červenou taštičkou a ostatnými komponentami na prežitie na vstupe do areálu, kde sme vyfasovali „Návod na použitie“, igelitky na odpad, Pohodové noviny a samozrejme náramok, ktorý mám na sebe dodnes. Deň prvý bol deň padajúcej sánky. Po mojom prvom stavaní stanu, nafukovaní turbo maximus postele som sa celá spotená vybrala na prieskum. Toy toy, ďalšie, toy-toy, nejaká cisterna, aaa jedlo...hm, kopa jedla, kokos kaviareň! A čajovňa! Pivo, pivo, ďalšie pivo, pozor víno, cukrová vata, sladké pelendreky, kebab, minišišky...začína sa to tu podopať na pezinské vinobranie. AHA BANKOMAT! A nabijačkareň! Chytal ma jeden šok za druhým. Veď tu bolo všetko! Ale totálne všetko! Dokonca chladničky, kino, divadlo, bazén, vláčik, stan so spoločenskými hrami, požiarnícke polievačské auto, sex stánok, tanečný dom, jóga s Fredym, skákacia trampolína, charitatívne stánky, sprchy, dokonca splachovacie záchody!!! Ťažko by som hľadala niečo, čo tu chýbalo.

Takto ohúrená som sa stretla s kamoškami a inými známymi a s vyfasovyným programom v ruke sme si začali plánovať, čo chceme vidieť. Postupne už som sa v ňom hravo vyznala, zorientovala sa, kde je aký stage, ktorý je ten hlavný, načasovala som si spolu s mojimi kamarátmi akcie, teda skôr to bolo o tom, že niekto povedal: „hentých som niekde videla, tí sú super!“ a šli sme na Bažant stage. V podstate ja osobne som bola z ponúkaného programu konfrontovaná len s Mobym a Hexom, ale v tom množstve talentov, ktoré som mala možnosť si vypočuť a zabaviť sa na nich mi úplne zanikli.  V jednom stánku si všetci svorne nacvičovali choreografiu na Mobyho pesničku, v ďalšom oddychovali na jóge, o niečo ďalej si iní pospevovali a poskakovali  pri battle Markoviča a Fanfare Ciocarlia. Výborné. Večer sme ešte zakončili tanečkami v silent disco. Vždy som o tom počula, no nikdy nemala možnosť zažiť. Na uši nám dali veľké sluchátka a v miestnosti bolo ticho, resp. bez sluchátok som videla akurát dav čudne tancujúcich ľudí a ich šum. Pokiaľ sa mi zdalo, že všetci tancujú akosi inak ako ja, začala som sa so sluchátkami hrať a prišla som na tom, že je možné prepínať si medzi dvoma programami a zvyšovať či znižovať hlasitosť. A diskotékou sa ozývali maximálne slová refrénu nejakej skladby. Fakt zážitok.

Programy boli po celú noc, takže výborné, ak mal niekto problémy so spánkom v stane. Nenudil sa totiž, mohol vybehnúť do kina alebo opäť na nejakého Dja.

Cez deň to bola sranda tiež. Naučila som sa tancovať tango, šli sme niekam na obed, oddýchli si v spoločenskej miestnosti a ak sa mi nechcelo chodiť pre bundu na večer do stánku, odviezla som sa tam vláčikom.

Super, úžasný zážitok, už teraz sa teším na Pohodu 2012 a i keď za chvíľu sa chystám ďaleko do zahraničia, budem dúfať, že sa mi podarí v júli prísť.... Pohoda proste nepustí J


Life is life | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014